Notová osnova
Notácia (iné názvy: notový zápis; najmä pre jednotlivé symboly notové písmo, notopis; ľudovo noty) je systém záznamu skladieb pomocou grafických symbolov (nôt) a slov (prípadne ich skratiek), ktorý umožňuje jednoznačnú interpretáciu hudobného diela.
Súčasná notácia má svoj pôvod v zápise náboženských piesní (gregoriánskych chorálov) gréckej ortodoxnej cirkvi v 8. storočí (tvz. neum systém). Západný systém notácie sa začal vyvíjať v 11. storočí zavedením c a f kľúčov a ustálil sa v 17. storočí.
Na zapisovanie nôt používame notovú osnovu, v ktorej na začiatku je napísaný kľúč. Kľúč je značka, ktorá nám udáva umiestenie jednej noty, podľa ktorej si vypočítame výšku ďalších nôt
(napr. basový kľúč označuje, že na štvrtej čiare v notovej osnove leží nota malé f, husľový kľúč označuje, že na druhej čiare leží nota g1).
Noty sa zapisujú do medzier aj na čiary a idú v takom poradí ako hudobná abeceda:
Pridaj komentár